Ročník XXXI. V Budapeští, v sobotu, 2. septembra 1916. Číslo 201.

Proti f líilná ccnji pre Ohoi-ako a í t a l t ú s k o :

Naceiý.rok. . / ISkorún tVa.ixJl »oka' . .'; ejcorůn

tt ĚtTrf roka . . ' 3;kormiy Na 1 mefciac . . 1 koruna.

n o o u d x o i a m s k a : do Německa . . 12 mariek, do Ameriky . . 4 doll-ire-TEEJEFOSr 2 8 - 1 4 .

^ * % « p e d i e f c t

B O T A P E & Í , VJL, Ó-UTO A ô. I &

daptof a Kcbankorani metiné dopisy: .

Rnkoperf m oevtacaJA.

CŠésSo s a 4 h a l i e r e Ktlmo dňa po nedeli a

sviatku vyohodia každý den Hlavný redaktor:

Dr ADOLF PECHANY •*

H U W E N S K f i ŠtoTTINl 2. septembra i y i G .

vedal, se Rumunsko pre nedostatok munície a a kanónov nemohlo sa prv zamiešať do vojny,

rí'.hndári potřebný válečný material nevedeli v /odpovedajúcom množstvo iitfováf. Medř.i časom v dohodových štátoch výrobu munície dobro pokročila. Začiatok všeobecnej spoločnej oífensívy ustálili už na parížskej porade 27. marca. Dohodúri sľúbili Rumunsku žiadanú podporu. !!u!,:n!i l.i počnúc; od tobto času sa chystalo, tak že svoje plány teraz mohlo usku-ttíériiť.

Z u r i c h , 31. augusta. Dra rímskeho tele-grammu taliansky zahraničný minister Soŕmino o zamiešaní sa Rumtlhska dô svetovej vojny riekol:

— Rumunsko už vlani, spolu s Talianskom chcelo zakročiť. Z hmotných príčin toto ale vtedy bolo nemožné.

O d c h o d d i p l o m a t o v . Viedeň, 1» septembra. Na tunajšie úradné

miesto prišiel 28. augusta datovaný telegramm bukureštského rakúsko-uhordkého vyslanca grófa Czernina, v ktorom oznamuje, že. v ten istý deň odcestuje, ale že kades o tom nie nevedno.

V i e d e ň , 1. septembra. Viedenský vyslanec rumunský už dostal cestovný pasš. Vyslancovi dovolili odcestovat cez Švajčiarsko.

V i e d e ň , 1. septembra. Rumunský diplomatický jednatel carihradský už odcestoval domov.

D v o j b a r e v n o s ť r u m u n s k é h o k r á ľ a .

B e r l i n , 31. augusta. .Berliner Zeiíung" píše, že rumunský král Ferdinand bezprostredne pred korunnou radou nielen rakúsko-uhor-ského vyslanca grófa Czernina, lež aj nemeckého vyslanca rozhodne ubezpečil, že by nikdy nemohol přivolit na to, aby Rumunsko odkázalo vojnu ústredným veľmociam. Ba poznamenal i to, že by sa radšej zriekol koruny. Isto vojenské prípravy Rumunska, ktoré poukazovaly na priamy rozkaz krála, budily domnenie, že sa položenie trochu uľavilo. Stojíme teda pred záhadou, lebo dosial nemôžeme vedet, že krála konečne jaké príčiny primalý ku tomu, aby sa odchýlil od osvedčení, ktoré učinil, pred vyslancami ústredných velmocí.

H u m u n e k o n e r o z h o d n e vojnu. ä S o p e n h á g a , 31. augusta. „Extrabladed"

píše: Velkou chybou by bolo nazdávať 3a, že by Rumunsko odkázaním vojny vedelo rozhodnúť alebo čo aj len zkrátit svetovú vojnu. Bolo by zaznávaním skutočných pomerov, keby sme sa oddali mienke, že sú ústredné velmoci porazené alebo že by už boly ako porazené preto, lebo od včera majú o jedného nepriateľa viac t\ zajtra snád dostanú ešte jedného nového nepriateľa. Ústredné veľmoci boly už od dávna no. čistom s tým, že sa Rumuni prv-neskôr pripoja ku ich nepriateľom a prirodzene porobily poítrebné poriadky, aby sa postavily voči útoku a ani v Berlíne, ani vo Viedni, ani v Sofii nikto nemôže byt slepý voči tomu nebezpečiu, ktoré hrozí so strany Grécka.

B u l l h a r i o r u m u n s k e j vo jne.

Sofia, 31. augusta. Úradný časopis „Echo de Bulgaria" poukazuje na podlosť, ktorej sa Rumunsko dopustilo. Od dávna prejavovalo svoju antipartiu voči monarchii, zvláště ale voči Uhorsku, kdežto Rakúsko-Uhorsko bolo by už viackrát maho príležitosť zničiť Rumunsko a stvoriť jasné' položenie. Válečné operácie ukážu, čo stoja rumunskí vojaci voči vojskám v bojoch utuženým. I$tajbližáia budúcnosť ukáže, že poli

tika Bratianuva, ktorá s málo obeťami chcela do-cieliť veľký osoh, sa špatní zmarí.

ř f e a t ř ^ i j l y o d b o r n í k o p o l o ž e n í ľvknťan-s k e j aotoáí íý .

iJasel, 31. augusta. Vojenský spolupracovník časopisu „Baseler Nachrichten" o zamiešaní sa Rumunska do svetovej vojny píše : Správné je, že ústredné veľmoci voči ruK>$m-skej armáde predbežne len obranu držia pred očiarni. Rumuni počas vti hnutia do sedmohrad-skveli krajov museli premôcť veľké ťažkosti, s ktorými obrfmná armóda **• čakajúca nepriateľa za vrchmi v krajine — nemusí zápasiť, ale 8 ktorými by bola musela zápasiť, keby sa bola odhodlala, že ona sama vyhľadá teraz útočiacu nepriateľskú armádu v Rumunsku. Rumunská armáda, ktorá sa len teraz zamiešala do svetovej vojny, dostane sa voči iným silám, ako tým, ktoré r. 1914. postavili pod zástani. Válečné zkušenosti vodcov ústredných veľmocí a utúženosť čiat v bojoch dodávajú týmto takú vnútornú a technickú prevahu, ktorú Ruľiiini onedlho v plnej miere pocítia.

.Eusi p r o t i B u l h a r s k u . Z u r i c h , 31. augusta. Schweizerische Te-

legraphen-Information oznamuje z Ríma, že Rumunsko nenapadne Bulharsko. Túto úlohu prevezme ruskú, armáda, ktorú v Bessarábii koncentrovali a ktorá teraz tiahne cez Rumunsko.

B e r l i n , 31. augusta. Z Kopenhágy potvrdzujú chýr, že bulharský vyslanec Radev už opustil Bukurešt. Počet ruskej armády, ktorá pod vedením generála Ivanova vtiahla do Rumunska, činí udajne 300.000 hláv.

Vojna- proti Rusku. Ž i v š i a deSosweaeffrksa ěitsisosť.

(Úradná zpráva z ruského bojišťa vydaná 31. augusta.)

Na ruskom fronte nepriateľské delostrelectvo na početných miestach vyvinulo živšiu činnosť.

Poämaršall Hôfer, ' námestník šéfa generálneho štábu.

BSemecká úradná zpráva. Hlavný válečný stán nemecký 31. augusta

o východnom bojišti vydal nasledovnú úradnú zprávu:

Od Rigy na západ, pri dvinskom předmostí, v oblúku Stochodu, od Kovelu na juhovýchod, od Lucku na juhozápad a na jednotlivých odsekoch armády generála grófa Bothmera b o l ž i v ý d e l o s t r e l e c k ý b o j .

V Karpátoch počas zaujatia vrchu Kukul jeden dôstojník a 199 mužov padlo do nášho zajatia. P r o t i ú t o k y n e p r i a t e ľ a s m e t u o d r a z i U .

Na vojenské osady v Lucku a Torčyne urobili sme povětrný útok, z ktorej príležitosti naši letúni tri nepriateľské lietadlá sostrelili, druhé 29. augusta v Lystopadoch (na Bere-zine) urobili sme boja neschopným.

Luäenäorff, prvý hlavný kvartier-majster.

S i la n a š i c h vo jsk .

Genf, 31. augusta. Dľa vojenského zprá-vodajcu „Daily Mailu" Nemci, Rakúšania a Uhria i napriek zdaróní Rusov v Haliči a v Bukovine sú dnes číselne silnejší, než boli na počiatku ruskej oflensívy. Len rakúsko-uhorské vojská dostaly 400.000 hláv posily.

Z v ý š e n á d e l o s t r e l e c k á činnosť. V i e d e ň , 1. septembra. Na celom ruskom

ironte, počnúc od Rigského zálivu až po Karpaty •— odhliadnuc od jednotlivých menej významných Srazois — už od dvoch týždňov panuje pomerná tichost. Ani n.skó žprávy už netaja, že oílensiva všade zaviazia. Stvordohodová tlač teraz veľmi nápadným spôsobom hovorí o tom, že* sa začne novú oífensíva s čerstvými posilami a reservami, aby sa vyvinula rozhodujúca bitka. Na celom ruskom fronte nepriateľ vyvinul zvýšenú delostreleckú činnosť. V najbližšie dni vysvitne, či zvýšená delostrelecká činnost i tentokrát je úvodom novej veľkej bitky ?

Vojna proti Taliansku. (úradná zpráva z talianskeho bôjišta vy

daná 31. augusta.) Na talianskom bojišti niet významnejšej

udalosti. Poämaršall Hôfer,

námestník šéfa generálneho Štábu.

Zo západného bojišťa. Prudký delostrelecký bol **»

Somme. Hlavný válečný stán nemecký 31. augusta

o západnom bojišti vydal nasledovnú úradnú zprávu :

Na odseku frontu ťahajúcom sa niže a vyše Armentiéresu nepriateľ vyvinul živú činnosť, V súvise prudkých útokov, o ktoré sa delostrelectvom pokúsil, jeho napred idúce výskumné oddelenia s m e o d r a z i l i .

Pri Roclincourte (od Arrasu na sever) jedna nemecká patrola v zákope Angličanov zajala viac ľudí.

Na oboch brehoch rieky bomme delostrelecký boj aj dalej s v e ľ k q u p r u d k o s ť o u t r v á .

Dia pozatýmnej zprávy včera ráno od Martinpuichu na juh utratili sme jednu našu zákopu, ktorá vyčnievala ku nepriateľským posíciam.

Na území Maasu — odhliadnuc od menších s ručnými granátmi svedených bojov pri Fleury — panovala tichosť.

Luäenäorff) prvý hlavný kvartier-majster.

Vojna na Balkáne. (Úradná zpráva z balkánskeho bojišťa vy

daná 31. augusta.) Na juhovýchodnom bojišti niet význam

nejšej udalosti. Poämaršall Hôfer,

námestník šéfa generálneho štábu. «

Dúa 31. augusta vydaná nemecká úradná zpráva o balkánskom bojišti oznamuje, že sa tam významnej udalosti nestalo.

Bulharská úradná zpráva. Sofia, 31. augusta. Bulharský generálny

štáb 30. augusta vydal nasledovnú úradnú zprávu:

Na macedónskom fronte značnej zmeny sa nestalo. Naše čaty, ktoré přišly ku označeným posíciam, teraz tieto obsadily a opevňujú ich.

Poneváč ztráty, ktoré sme nepriateľovi zapríčinili, přistavily jeho offensívu, teraz na celom fronte je bezúčinlivá kanónová palba. Len od Ostrovského jazera na sever a v údolí Majenice usiluje sa nepriateľ marnými proti-útokami opäť získať priestor a zpät zadovážiť

2. septembra 1916. S Z L O V S H S K E N O V I N Y

svoje utratené posicie. Všetky nepriateľove pokusy sme odrazili.

Na jazere Tahinos palbou našich kanónov potopili sme dve nepriateľské parné korvety.

Jedna nepriateľská flotta bezvýsledne Bombardovala ústie rieky Mesty.

Jedno nepriateľské lietadlo capadlo most pri železničnej stanici Buk, ale nezapríčinilo ani hmotnej škody, ani ľudský život nevyžiadalo v obef.

Demonštrácia proti Veniselosovi v Äthénaoh.

Gent, 31. augusta. Dia athénských zpráv parížskych časopisov v Athénách takmer 100.000 ľudí sa zúčastnilo demonštrácie proti Venizelo-sovL Na demonštrácii oslavovali kráľa a panovnicky dom a Gunarisovi pripravili búrlivé ovácie. ,Temps" oznamuje z Athén, že kráľ francúzskeho vyslanca, ktorý sa uňho hlásil, zo zdravotných príčin nemohol prijať.

Bulhar i v Serresi.

Hága, 31. augusta. Zprávodajca londýnskeho časopisu „Times" oznamuje zo Salónik : Tvrdia, že Bulhari obsadili Serres. Na obsadených územiach bulharskí poddaní hudbou a hlaholom zvonom vítajú bulharské vojská.

Novšie dohodové vojsko v Salonikách.

Ziirich, 31. augusta. Ako Schweizerische lelegraphen-Infohnation oznamuje zo Salónik, tam vysadly na breh novšie talianske čaty.

Bern, 31, augusta. Dľa švajčiarskych časopisov „Ruskoje Siovo" z Paríža oznamuje : V posledné dni do Marseille přišly dva pluky portugalskej pechoty. Portugalské pluky odviezli do Salónik.

Položenie v Grécku. Hotter dam, 31. augusta. „Daily Tele

graph" oznamuje z Athén: Ministerský predseda Zaimis nie je náklonný dalej znášať zodpovednosť za vladárenie. Je odhodlaný, že odstúpi a tento svoj úmysel už pred dvoma týždňami oznámil kráľovi vyhlásiac, že v páde zamiešania sa Rumunska do svetovej vojny za-dakuje. V Athénách sú presvedčení, že n a j -b l i ž š i e d n i o h ľ a d o m d r ž a n i a s a G r é c k a b u d ú r o z h o d u j ú c e .

Neutralita Dánska. Berlín, 31. augusta. „Norddeutsche Allge-

meine Zeitung" oznamuje: Dánsky vyslanec z poverenia svojej vlády oznámil, že Dania v německo-talianskej vojne bude javiť úplnú neutralitu.

^ Mrtví a ranení. Kto chce bližší vývod dostaf, nech sa obráti pod

Mressou: . V O r O s k e r e s z t E g y l e t t u d a k o z ó i r o d á j a B u d a p e s t , IV. Vá c zi-ut c a 38.", ohfa-dom zajatcov ale na úrad: „ H a d i f o g l y o k a t g y á m o H t ó é s t u d o s i t ó h i v a t a J, B u d a -p e i t , IX., U110i-út L«

V S e t c i a , p r i k t o r ý c h n i e t ž i a d n e j p o z n á m k y , s ú r a n e n í .

Zkráteniny: pp. «= spoločný peši pluk; hp. = honvédsky peši pluk; lp. -= landšturmový peší pluk ; **• " " jágerský batailion; vb. — pionírsky bataiilon ; SĎ. •* sappeurský hataillon ; kômp. == kompánia ; náhr kômp. = náhradná kompánia. Za menom stojace číslo značí kompániu, v ktorej patričný slúži; za menom stojaci f znamená, že dotyčný zomrel; písmena z. ale značí, že patričný je zajatý.

Lanko Michal (Szentmárton) 32. jb. 1, Lapčánski Ján (Savnik) 32. jb. 1 f, Lapeanski Jozeí (Káposztafalva) 32. jb. 4, Lapos Michal (Finta) 32. jb. 1, Lazišlan Michal (Okolicsnó) 32. jb. 1, Leško Andrej (Lacsnó) 32. jb. 5, Lichvät Jozef (Szentmihályíalva) 32. jb. 7. marš-komp. f, Lipofski Ján (Dobo) 32. jb. 10. marš-komp. t i Lipták Andrej (Rozsfalva) 32. jb. 2, Liška Ján (Dechtár) 32. jb. 1, Liška Pavel (Súlye) 16. hp. 1, Lomnitzer Ján (Remote) 32. jb. 2 f, Longa Ján (Szepestamásfalva) 32. jb. 5, Lord Herold (Orlové) 32. jb. 1 f> Lukáčko Michal (Kerekrét) 32. jb. 5, Lušťák Jozef (Zakár-falu) 32. jb: 3 z., Macko Michal (Jekelfalva) 32. jb. 4 f, Majdják Andrej (Szielnic) 32. jb. 1 f, Malik Jozef (Láb) 4. hp. 5, Malik Stefan (Ma-gyarjakahfalu) 32. jb. 3 z., Marčok Stefan (Rom-hány) 32. jb. 4, Marhefka Ján (Leibitz) 32. jb. 1, Mariniea Jozef (Bertót) 32. jb. 4, Márton II. Michal (Szedlice) 32. jb. 1, Maslenka Ján (Szo-molnok) 32. jb. 3, Matej Jozef (Kisfalu) 32. jb. 1, Matějka Jozef (Zsár, Liptov) 32. jb. 5, Mata-šofsky Raduš (?) (Alsómatyasoc) 32. jb. 10 z., Mazuch Ján (Nagyócsa) 29. jb, 1, Meckó Jozef (Igló) 32. j b. 2, Medvecki Samuel (Hibbe) 32. jb. 10. marškomp., Mega Pavel (Lest) 32. jb. 7. marškomp., Megyes Emanuel (Koleso) 32. jb. 3 z., Melko Dávid (Lucski) 32. jb. 4 f, Mezofsky Jozef (Teplicska) 32. jb. 1, Mikuš Ján (Vichodna) 32. jb. 2, Mikušák Jozef (Kisborove) 32. jb. 7. marškomp. f, Milan Ernest (Vlkolinec) 32. jb. 3 z., Minář Gustav (Losonc) 4. hp. 5, Mirga Jozef (Kislomnic) 32. jb. 1, Miroľski Ján (Csel-falu) 32. ib. 3, Miščik Ján (Igló) 32. jb. 3 z., Mišenčik Štefan (Daróc) 32. jb. 5 z., Misenda Michal 32. jb. 3, Mišik Andrej (Kotmány) 16. hp. 8, Mišnaninee Peter (Hidegpatak) 32. jb. 5 f, Mojhei Jozef (Singlér) 32. jb. 5, Mojländer Andrej (Hanusfalva) 32. jb. 5, Mojzes Stefan (Kisszeben) 32. jb. 5, Moíčán Jozef (Bártosfalva) 32. jb. 5, Moťovski Ján (Balassagyarmat) 16. hp. 11, Mrázik Adam (Dúbrava) 32. jb. 3,Múl-ler Michal (Remele) 32. jb. 3, Nagy Jozef (Kékkô) 32. jb. 1, Nagy Karol (Mohora) 16. hp. 1 f, Nahalkä I. Ján (Vichodna) 32. jb. 1, Nei-berger Gabriel 32. jb. 1, Nemčik Jozef (Zakär-falva) 32. jb. 1, Ondeiskó (?) Franc (Eperjes) 32. jb. 2, Ondič Michal (Tapolyhermány) 32. jb. 5, Pačuta Jozef 32. jb. 3, Palkovje Ján(La-ziszkó) 32. jb. 3, Palocskó Matej (Somos) 32. jb. 4, Papun Michal (Jekelfalva) 32. jb. 4, Pa-ráč Jozef (Szinyeujfalu) 29. hp. hp. plukovný štáb f, Patáky Franc (Szomolnok) 32. jb. 3, Pazar Ladislav (Alsósebes) 32. jb. 4, Pecha Juraj (Mahálfalva) 32. jb. 10. marškomp., Petrák Anton (Rózsahegy) 32. j b. 2, Petro Eliáš (Lô-rinci) 32. jb. 4, Petruščak Andrej (Tôltszék) 32. jb. 5 f, Pfeiffer Vendelín 32. jb. 1, Pir-chala Andrej (Felsôkánya) 32. jb. 10. marškomp., Piskura Ján 32. jb. 2, Pitvor Samuel (Ruszkin) 32. jb. 3 z., Podkolabovič Tomáš (Jezernica) 29. hp. 6 f, Polanský Július (Kisszeben) 32. jb. 2 f, Polcák Mikuláš 32. jb. 1, Popernik Ján (Keeskoc) 32. jb. 4, Prokopec Martin (Bácsújfalu) 6. pp. 16, ranený a zajatý, Pupola Peter (Málnapatak) 4. hp. 5, Répaski Juraj (Szinyeujfalu) 32. Íha 7. marškomp., Rich-navsky Andrej (Kluknó) 32. jb. 2 f, Rosenblatt Jozef (Felsôsom) 32. jb. 4, Rotb Rudolf (Rózsahegy) 32. jb. 10. marškomp., Rumigaillo (?) Mikuláš (Rózsahegy) 32. jb. 7. marškomp., Rúra Stefan (Ujlubló) 32. jb. 4, Rusnacky Andrej (Svábfaiva) 32. jb. 1, Sčešňák Juraj (Gal-batô) 32. j b. 2, Sefčik Matej (Háromszlécs) 32. jb. 2, Sepesgyák Fedor 32. jb. 7. marškomp., Simko Ján (Luzsría) 32. jb. 3 z., Singer Adolf (Gsomatelek) 32. jb. 4, Smály Ján (Oszikó) 32. jb. 5, Soltész Andrej (Rabác) 32. jb. 1, Soltész Ján (Bártfa) 32. jb. 7. marškomp., Sótér Franc 32. j b. 1, Stanya .Andrej (Kottony (?) Spiš) 32. jb. 3.

ť ' Z 15. 1 a n d š t u t m. p e š i e h o p 1 u-k u : Nikman Ján (Bajnióc) 8 z., Nižnänsky Franc (Verbó) z., Novák Blažej (Nagykovalló) 12 z., Novomesky Maitin (Felsôszúcs) z., Ober-cian Pavel (Medzihradne) 4 z., Ochodnicky Ste

fan (Miava) 9 z., Očko Jozef (Vágterbete) 12 7., Ondriška Anton (Jókut) H z . , Oravec Ján (Alsó-ricsó) 7 z., Orišek Pavel (Csácsó) 9 z., Oštepka Martin (Nagypelrós) 12 z. (totožnosť presne nie ustálená), Ostrak-HrSka Ján (Dombelve) 8 z., Otrubák Martin (Harädics) 12 z.

(Budúcne dalej.)

Vtrhnntie Rumunov. Útok v Predeáli .

Rumunský odkaz vojny znel tak, že Rumunsko v nedeľu, 27. augusta počnúc od 9. hodine večernej považuje sa s Rakúsko-Uhor-skom vo válečnom stave. O odkázaní vojny naši železničiari prirodzene ani v Brassóve, ani na železničnej stanici Predeáli, ktorá je už na rumunskom území, nič nevedeli. Ešte v riadnom čase poslali do Predeálu osobný vlak, ktorý sa už chcel pohnúť na zpiatočnú cestu, keď presne o Vs9. hodine večer na predeálskej medzinárodnej železničnej stanici zarachotily výstrely. Rušňovodič usiloval sa vlak previesť do Brassóva a toto sa mu aj podarilo, lebo Rumuni v prvých okamihoch vojny páchali také skutky, pre ktoré zaslúžia, aby sa celý vzdelaný svet s opovržením odvrátil od Rumunska.

Rumunskí vojaci totiž vtrhli do železničného úradu a preklali železničného zamestnanca Jána Pókhéva. Jeho 18ročného syna Lajoša, ktorý pri malom tuneli konal službu, zastrelili, jeho 21ročného svna Jána ale zabili na dráhe. Krv prvých obetí opojila Rumunov. So zverskou zlosťou vtrhli do hudovy stanice, zabili železničného úradníka Kissa, kassírku Tutschekovu, tejto mladoženícha colného úradníka Láncziho, hlavného šlosiara Erdélyiho, železničných zamestnancov Benkova, Juhásza, úradníka Lôrin-cziho ale na ruke a tvári poranili.

Ktorí ostali, cez tomôšský priesmyk utekali do Brassóva. Oni priniesli prvý chýr, že nás Rumuni napadli. Ked o polhodiny pozdej-šie v priesmyku napredujúci Rumuni nadabili na našich vojakov, presvedčili sa, že vojna neni takou hrou, ako si to v Bukurešti nesvedomitými agitátormi zavedení ľudia predstavovali. Vojaci 82. pešieho pluku, ačkolvek ich bolo značne menej, vyše pol dňa držali svoje posicie.

Rumuni dľa plánu neočakávane napadli tomôšský priesmyk a podobne to urobili aj vo všetkých ostatných pohraničných prielazoch a priesmykoch; vojnu začali zákerným napadnutím. V Predeáli jedon rumunský kapitán otvoril pohraničnú bránu a hned viedol k útoku svojich vojakov. Ale naši vojaci boli na mieste a Rumunom zapríčinili ťažké ztráty. Srážka trvala celú noc, ba Rumuni ani na druhý deň, v pondelok nevedeli odtisknút našich vojakov, ktorí sa v úzkom tomôšskom priesmyku držali až do-tiaľ, kým mesto Brassó obyvateľstvo neopustilo.

V nedeľu v noci o 12. hodine prišla do Brassóva úradná zpráva generálneho štábu, že sa vojna s Rumunskom začala. Na rozkaz vojenskej vrchnosti mesto naskutku začali vyprázdňovať. Vyprázdnenie sa v poriadku previedlo, je pravda, že si obyvateľstvo nemohlo veľa zachrániť. V pondelok predpoludním o 10. hodine z Brassóva potom odjachal prvý vlak s utečencami. Do pondelka večera do 10. hodiny z Brassóva odjachalo 17 vlakov, každý vlak mal 50—60 vagónov, našiel sa ale vlak i s 80 vagónmi. Zo Segesváru a iných staníc ustavične priehádzaly do Brassóva prázdné vlaky a od-chádzaly nabité utečencami.

V noci o 11. hodine vyprázdnenie Brassóva bolo skončené a do mesta vtiahli Rumuni.

CHÝRNXK Budavtšt, 1. septembra.

Počas ie . V Budapešti včera popoludní za viac hodia bol velký dážd. Dnes máme tu jasné, ale chladné počasie. — Fo krajine na početných stranách, najmä na severozápade a na juhozápade roly búrky a dažde. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá premenlivé a chladné počasie, na maohých miestach dážd.

Pred raňajkami pol pohára SCHMBDTHAUER-ovej

tfživ&nl* te j to vody je pravýta požehna.air.-, i, a i i M i a n r - - - ^ ^ — - m i n i

•kuexty talůdok za 8—3 hodiny uvedie do po-

riadku flaUot M

Talk* flafikft 7»

• ""; "•: , v--' . O ; . : ; 2 septembra 19H".

Svolauie nemeckého ríšskeho snemu, beilmské časopisy oznamujú, , že rî sky kánceliár Bethmann-Hollweg, ktorý s namestným ríšskym kancelárom Helfferichom nateraz msíká na nemeckom hlavnom váiečnom stáné, cisárovi podal predostretie, aby do 26. septembra odročený ríšsky snem bol včaššie svolaný. V dobre informovaných kruhoch ale nepovažuj ú za pravdepodobné, že by nemecký ŕiŠsky snem prv zasadol než 26. septembra.

Ukrutnost i Francúzov. Z Berlina oznamujú: „Norddeutsche Allgemeine Zeitung" prináša rad zápisníc o svedoctvách, složených pod prísahou; zo svedoctiev vysvitá; že francúzski vojaci zväčša na rozkaz svojich- dôstojníkov nemeckých vojakov, ktorí . sa poddali alebo boli ranení, s najväčšou chladnokrvnosfou zavraždili. Gasopis v úvode tohto svojho chýru hovorí: Celé sväzky listín dokazujú voči-bezbranným ludorn spáchané ukrutnosti a neslýchané beštiálnosti. Zákernícké vraždenie, zajatcov, vraždenie bezbranných ludí dla: plánu* strašné dokaličenie ranených; drsné zachádzanie, nadávanie a nehanebné zbíjanie označujú stopy francúzskej armády, ked sa sišla. s nemeckou armádou. Poneváč cieľom francúzskej tlače je, aby nemecké meno v cudzozemskú systematične uponižovala, nech celý svet vidí, že francúzska kultúra a humanita nie je iným ako vystatovaním a sebeckostou a že opráv-dovú íudkost nemožno objavif u toho Iud.u, ktorý v svojej zaslepenej zlosti takýmto spôsobom zabúda na svoju ludsisú hodnosť.

Štra jk amerických železničiarov. Z Washingtona oznamujú: Predseda Wilson na spoločnom znsadnutí kongressu povedal reč, v ktorej podal návrhy v záujme prekazenia štrajku železničiarov a medzi iným navrhol 8 hodín dennej práce a vymenovanie výboru, ktorý by študoval Účinok Šhodinovej dennej práce na železnice. Wilson riekol, že by pre krajinu všeobecný štrajk železničiarov bol strašným nešťastím a vyhlásil, že správcovia železničných dielní prijali jeho návrhy, zastupitelia železničných direkcií ale nie. — Z Frankfurtu oznamujú: Predseda Wilson, aby prekazil všeobecný štrajk železničiarov, ktorého vypuknutie oznámili na 4. septembra, zaoberá sa s tým plánom, že železničiarov odoberú za vojakov a postavia ich pod vojenskú disciplínu, v

F o l n á pošta. Súkromné balíky nateraz možno poslať na nasledovné polné pošty č.: 8., 9., 11., 19., 19/11., 20., 20/V., 34., 37., 39., 48., 51., 52., 55., 64., 65., 69., 76., 79., 88., 95., 98., 106., 111., 113., 125i, 128., 133., 137., 138., 140., 146., 148., 176, 177., 178., 181., 185., 186., 188., 203., 207., 215., 217., 218., 219., 220., 221., 222., 223., 224., 226., 237., 238., 289., 242., 250., 252., 258., 267., 270., 273., 277., 278., 282., 302., 307., 315., 316., 319., 323., 324., 335., 336., 338., 345., 364., 369., 400., 400/IL, 400/UI., 510., 511., 512., 513., 514., 517., 600., 602., 603., 604., 605., 607., 608., 611., 612., 613., 615. a 630., taktiež ku stabilným poštovým úradom, ktoré účinkujú v Srbsku a na Čiernej Hore na území obsadenom rakúsko-uhorskými čatami. Z týchto posledných vyňaté sú len poštové úrady v Mitrovici a Novom pazare pri Kosové, kam nateraz súkromné balíky poslať nemožno.

Nešťastie americkej válečnej lode. Dla telegrammu zo San-Domingá víchor americkú válečnú loô* .Memphis" vyhodil ňa breh. Takmer celé mužstvo sa zachránilo vyjmúc 20 ludí, ktorí sa na člne vrátili na loď, ale sa potom utopili.

Hyeni vojny. Zo Segedína oznamujú: U 25roóného Jakuba Rosnera. obyvatela obce Battonya tajní policajti našli 23 centov mydla. Vysvitlo, že Rošner, ktorý predtým kup čil s drúbežou, mal dovolenie predávať len bazárový tovar, no vzdor tomu kšeftoval so všetkým. Súdna stolica Rosnera odsúdila na jeden rok do väzenia a na 1000 korún pokuty; Za mydlo utržené peniaze venujú na válečné dobročinné ciele.

Zodpovedný redaktor : Karol Csecsotka.

inou, •ženatý, aie s rnaiou (ami .vojenskej služby oslobodený

1. novembra prijme sa

cd sa

na panstve y obrí Vágszaboics (i-ri Trcf» íne). Dehádzatelia nech

- odpíšu k-Je, u koho a kolko í-asu s.'íížilí,